Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ja by som chcel reagovať tiež na túto novelu zákona. V prvom rade musím povedať, že mi vadí, že ide v skrátenom konaní, lebo je to síce veľmi malá, krátka novela, ale, ale silne ovplyvňuje život v jednotlivých obciach na celom Slovensku. A tiež si neuvedomujeme niektoré parametre, ktoré sa dávno zmenili a do toho zasahujú. A snáď spomeniem, len jeden parameter. Že už desaťročia nie je možné na Slovensku meniť extravilán a xtravilán, hranice extravilánu a intravilánu, ale samozrejme stáva sa v extravilé viláne nie je to problém. Stavajú sa tam legálne stavby, ale tým, že, tým, že nevieme zmeniť hranice tak pri každej novele zákona by sme mali počítať s tým, že to nerozlišujeme na extravilán a intravilán, ale na územie, ktoré je reálne zastavané a územie, ktoré nie je reálne zastavané. A čo je veľmi dôležité mali by sme v prvom rade pracovať na tom, aby sa zmenil zákon tak, aby sa naozaj tie hranice zreálnili tam, kde je to územie zastavané, aby to bol intravilán a tam, kde to územie nie je zastavané, aby to bol extravilán. Ja si myslím, že náš kraj, naša krajina je už taká, že nie len medveď, nie len medveď sa pred nami neschová. Už ani živá duša, lebo kto chodí do lesa tak zisťuje, že máme strašne veľa posedov. Máme, máme vlastne na každom, na každom chotári posedy a navyše aj tie posedy stále pribúdajú. Ďalší problém je, že poznám kataster, kde v celej obci poľnohospodári si dali tú prácu a, a vlastne vyrúbali jednotlivé stromy a kry práve kvôli tomu, lebo im to robilo problém s dotáciami. Im sťahovali dotácie tak, tak chceli to mať v poriadku tak, tak vyrúbali tie stromy rôzne remízky a, a osamelé stromy, ktorý, ktoré v na tých lanoch rástli. A čuduj sa svete o rok na to na jeseň sa sťažovali na premnožené, premnožené hraboše a problém bol v tom, že naozaj tí dravci nemali, kde sadať. Možno, že keby im postavili stĺpy takže by im troška pomohli. Ale, ale sám predseda družstva mi hovoril, že, že majú s tým problém a že nie celkom to domysleli. Kríky a náletové dreviny poskytujú domov nespočet nespočetnému množstvu drobného vtáctva a má to určite aj vplyv na hmyz. Na otravujúci hmyz. Ja si myslím, že je lepšie, keď to riešia vtáky ako keby sme to mali rieši riešiť nejakými repelentmi. Neviem koľko, koľko včelárov je v tomto, je v tomto zákonodarnom zbore, ale veľmi dôležitý je ranný rozvoj včelstva a vlastne ranný rozvoj včelstva nám zabezpečujú stromy, ktorí sú, ktoré sú práve v týchto porastoch, či už to je, či už sú to osiky, rôzne liesky alebo či je to, či je to vŕba rakyta, ale iné, ale aj iné stromy, ktoré sú medonosné a práve tieto stromy sa nenachádzajú v lese, ale nachádzajú sa mimo lesa v zarastených, v zarastených okrajoch lesa, poprípade okolo potokov. A práve týmto zákonom je veľké nebezpečie, že tieto stromy, ktoré sú pre včelárov také dôležité, ktorí včelári vysadzujú samozrejme. Ten včelár zvyčajne nemá svoj pozemok tak vysadzuje ich, vysadzuje ich na pozemky, ktoré, ktoré sa tam nachádzajú a dneska si tieto stromy, keď tento zákon schválime môžme kedykoľvek vyrezať. Ja mám aj veľké obavy, lebo, len v katastri našej obce je 10 kilometrom rôznych, rôznych plôch, ktoré sú potokmi a, a celé okolie alebo celé brehy potokov sú zarastené týmito náletovými drevami. Je to zvyčajne dot do tej rubnej mieri 80 % obvodu kmeňa a chcem povedať, že väčšina týchto potokov alebo drvivá väčšina týchto potokov je v správe po vode a bodrogu hor Hornádu. Samozrejme. v iných obciach je to iné, iné povodie a keď sme kritizovali v nedávnej minulosti personálne zmeny ľudí, ktorí, ktorí nastúpili na menežérske funkcie týchto podnikov. Keď sme spomínali, že nemajú žiadnu citlivosť k životnému prostrediu tak práve mám obavy, že tento zákon im umožní, že sa začne vo veľkom rúbať a vlastne majú to posvätené zákonom a myslím si, že to drevo na štiepku alebo na, alebo, alebo na iné využitie je veľmi vhodný biznis. Skúste sa niekedy zastaviť pri nejakej remízke, ktorá týmto zákonom je odsúdená na zánik alebo pri nejakom sluku stromov a počúvajte tú symfóniu vtákov, včiel a, a všetkých živočíchov koľko, koľko sa tam toho nachádza. A, a j sa pýtam, keď, keď zničíme takéto, takéto sluky, keď zničíme, vyrežeme tie stromy, kde tie spievajúce, kde tie včely, kde ten, kde tie opeľovače, kde ten hmyz sa nám podeje. Takže veľké obavy mám, aby, aby sa naša krajina nezačala kántriť a všetci sme, všetci sme na to doplatili. Každý deň počúvame o zmene klímy, ale ju aj priamo cítime. Každý krík, každý strom má pre klímu význam. Pán minister ja vás poprosím, keby ste si mohli sadnúť, lebo ma to ruší.